Veľký dôraz na špecifické športové zdatnosti a prenasledovanie úspechov elitných športovcov – Včasná športová špecializácia je fenomén, kedy sa kladie v nízkom veku príliš vysoká jednostranná intenzita na mladého športovca. Nie je žiadnym tajomstvom, že cesta k úspechu vedie skrz tvrdú prácu, tisíce hodín tréninku a trochu šťastia. Každý ambiciózny mladý atlét počúva slová svojich trénerov a investujú všetku svoju energiu do jedného odvetvia. Ale je to tá správna cesta?
Žijeme v rýchlej dobe. Neustále narastá tlak a časová náročnosť. Rodičia a tréneri sa snažia získať výhodu medzi konkurenciou a to či už odtrénovanými hodinami alebo tréninkovými plánmi, ktoré často vyzerajú podobne ako tie u profesionálnych športovcov. Stručne povedané, sme svedkami profesionalizácie mládežníckeho športu. A tento trend vedie priamo k včasnej športovej špecializácii.
Včasná športová špecializácia je definovaná ako intenzívny trénink alebo súťaženie v športe u detí mladších ako 12 rokov, častejšie ako 8 mesiacov v roku, počas ktorých sa zameriavajú len na jedno športové odvetvie (1 šport?). Počet takýchto mladých športovcov podstatne narastá.
Toto sa deje pod zámienkou, že vybranie jedného športu a vyradenie všetkých ostatných zvýši šancu na úspech. Avšak, pretrvávajú obavy, že takýto postup môže mať negatívny vplyv. Náročným fyzickým tréninkom je mladý športovec vystavený fyzickému a psychickému stresu, ktorý je však často nadmerný a zbytočný.
Tiger Woods vs. Roger Federer
Obaja sú elitní športovci, najlepší z najlepších, víťaz 15-tich major turnajov a víťaz 20-tich grandslamov. Povedali by ste si, že ich cesta k vrcholu musela byť viac-menej rovnaká. Ale to by ste sa ohromne mýlili.
Tiger Woods je vynikajúci príklad skorej špecializácie a maximálnej oddanosti len jednému športu – golfu. Jeho kariéra začala v neuveriteľných 2 rokoch, kedy už dokázal vyhrať svoj prvý turnaj a to v kategórii do 10 rokov! Otec Woods rozoznal v skorom veku jeho talent a podporoval ho v nasledujúcich rokoch, až sa z Tigra Woodsa stal jeden z najväčších golfistov všetkých čias.
Roger Federer na druhú stranu vyskúšal ako dieťa obrovské množstvo športov: squash, basketbal, badminton, futbal, hádzanú, tenis, lyžovanie a prakticky všetko čo zahrňovalo hru s loptou. V mládežníckom veku už bol jeho tenisový talent zrejmý, no stále sa venoval viacerým športom. A až časom sa začal venovať tenisu naplno a stal sa z neho jeden z najlepších tenistov všetkých čias.
Mnoho odborníkov tvrdí, že na to, aby bol človek úspešný v akejkoľvek oblasti, musí začať včas, intenzívne na sebe pracovať a zhromaždiť čo najviac hodín premyslenej praxe v danom odvetví. Ale čo ak je opak pravdou? Niektorí z najlepších svetových športovcov, hudobníkov, vedcov, umelcov a vynálezcov pochádzajú z prostredia širokého rozsahu a sú vlastne všeobecne zdatní odborníci.
Aké má výhody včasná špecializácia?
Hlavnou výhodou včasnej špecializácie je budovanie disciplíny, špecifických pohybových zdatností, sebavedomia, citu pre pohyb a pozíciu – To všetko zvyšuje šancu, že si mladý talent všimnú úspešní tréneri a vyberú ho do svojho tímu.
Špecializovaný trénink môže zvýšiť šancu na získanie profesionálneho kontraktu. Avšak, úspech v nižších kategóriach nie je zárukou neskoršieho úspechu vo vrcholovom športe.
Prečo je lepšie so špecializáciou počkať?
Podľa výskumov, zámerným tréninkom jedného športu získame len 18% variabilitu v športových výkonoch. To znamená, že v určitých športoch vstupuje do hry až príliš veľa premenných, na ktoré sa nedokážeme pripraviť a zahrnúť ich do tréninku.
Snaha v mladom veku získať náskok pred ostatnými a trénovať tisícky hodín má svoje logické opodstatnenie, no nemusí byť vždy optimálne. To obzvlášť z pohľadu rizík včasnej špecializácie ako sú psychické vyhorenie, zranenia z pretrénovanosti, predčasné ukončenie kariéry a strata záujmu o športové aktivity. (3,4,5)
Mnoho štúdii poukazuje nato, že včasná špecializácia a intenzívny trénink nie je esenciálny k dosiahnutiu elitnej úrovne. To platí až na niekoľko výnimiek ako sú napríklad gymnastika a krasokorčuľovanie. (7)
“V gymnastike a krasokorčuľovaní často reprezentujú mladí športovci svoju krajinu už od 12 rokov.
Zvýšené riziko zranenia
V intenzívnom tréninku sú anatomické štruktúry opakovane preťažované a pri nízkej variabilite pohybového zaťaženia, v nich môže dochádzať k zraneniam. Zvýšené riziko zranenia je hlavná príčina, prečo sa na včasnú špecializáciu začalo poukazovať a premýšľať, či neexistuje vhodnejší spôsob prípravy mládeže.
Čo nato výskum?
- Závažné zranenia u špecializovaných atlétov boli až o 2.38x častejšie ako u multi-sport atlétov.
- Vysoká špecializácia sa najčastejšie objavuje v individuálnych športoch: tenis (46.7%), gymnastika (30.1%) a tanec (26.3) – a práve v týchto športoch sa najčastejšie objavujú zranenia: gymnastika (31%), Tenis (29.6%) a tanec (20%). (6)
- Vysokošpecializovaní športovci majú až o 50% vyššiu šancu na zranenie ako športovci s nízkou špecializáciou.(2)
Kto rozhoduje? Deti alebo rodičia?
V štúdii (Padaki et al) bolo zistené, že až 58% z 208 rodičov mladých atlétov povzbudzovalo svoje deti aby sa sústredili iba na 1 šport. Následne tréneri sú zodpovední za intenzívny trénink a úzku špecializáciu. Vo väčšine prípadov to nie je rozhodnutie detí, ale rodičov a trénerov. Tí chcú pre svoje deti to najlepšie, ale nie vždy je zvolená optimálna metóda.
Približne 90% draftovaných hráčov NFL v rokoch 2016 a 2017 uviedlo, že počas strednej školy sa venovali viacerým športom!
Akú cestu teda zvoliť?
Nie je žiadnym tajomstvom, že najúspešnejší ľudia vo všetkých odvetviach sú tí, ktorí žijú, tým čo robia a milujú svoju prácu. Motivácia a “vnútorný pohon” sú silné predpoklady k úspechu a dlho trvajúcej kariére. Preto odporúčame aby si športovci v mladosti rozširovali svoje všeobecné pohybové schopnosti. Vyskúšali široké spektrum pohybových aktivít a športov. A keď nastane ten správny čas, začali sa špecializovať a intenzívne trénovať.
V úzkej skupine športov je včasná špecializácia nutná k dosiahnutiu majstrovstva a elity. Ale vo väčšine športov môže byť práve rozvoj všeobecných pohybových schopností tou správnou cestou k optimálnemu vývoju a dosiahnutiu úspechov.
Praktické Odporúčania:
- K dosiahnutiu charakteristických zručností pre daný šport je nevyhnutný určitý stupeň špecializácie.
- Začnite s intenzívnejšou špecializáciou najskôr v 12 rokoch. Ale stále sa odporúča, aby sa atlét rozvíjal čo v najväčšom spektre pohybových aktivít.
- Aby ste predišli zbytočným zraneniam a psychickému preťaženiu, trénink by mal tvoriť maximálne 16 hodín v týždni a jeden šport by nemal byť vykonávaný viac ako 8 mesiacov v roku.
- Intenzívny trénink v jednom športe s vylúčením ostatných, by mal byť zaradený najskôr v období neskorého dospievania (15-19 rokov).